Redaktor:RONALDO-SK/Test Page 4

Veda a vzdelanie

Louis Pasteur, stojací pri zrode mikrobiológie a lekárskej imunológie

Bratia Lumièrovci

Prírodné a technické vedy majú vo Francúzsku mimoriadnu tradíciu. Obzvlášť v 18. a 19. storočí Francúzi v oblasti exaktných vied dominovali. Louis Pasteur objavil vakcíny proti Anthraxu a besnote. Maria Curieová-Skłodowská, vedkyňa poľského pôvodu pôsobiaca vo Francúzsku, objavila rádium a techniku delenia rádioaktívnych izotopov. Auguste a Louis Lumièrové objavili kinematograf. Denis Papin vynašiel Papinov hrniec a položil základy pre priemyselné využitie pary a teda vynález parného stroja. Antoine Lavoisier vyvrátil flogistónovu teóriu horenia a založil tak modernú chémiu. Blaise Pascal už v roku 1642 zostrojil prvý mechanický kalkulátor. André-Marie Ampère vybudoval základy elektrodynamiky. Gaspard-Gustave de Coriolis objavil Coriolisovu silu, a spôsobil tak revolúciu v meteorológii. Léon Foucault sa preslávil zostrojením Foucaultovho kyvadla v parížskom Pantheone, ktorým ukázal, že Zem je v dôsledku svojej rotácie neinerciálnou vzťažnou sústavou. Louis Daguerre vyvinul prvú praktickú metódu fotografovania, ďalší krok na ceste k modernej fotografii urobil Nicéphore Niépce svojou heliografiou. Charles Augustin de Coulomb založil elektrostatiku. Joseph Fourier objavil skleníkový efekt. Astronóm Pierre Gassendi v roku 1631 ako prvý pozoroval prechod Merkúra cez Slnko. Pierre-Simon Laplace je autorom hmlovinovej hypotézy, zatiaľ najvplyvnejšej teórie o vzniku hviezd a ich planetárnych sústav. Nicolas Appert vyvinul metódu konzervácie potravín. Biológ Jean-Baptiste Lamarck sformuloval prvú ucelenú evolučnú teóriu (lamarckizmus). Louis Braille vytvoril Braillovo písmo pre nevedomých. „Otcom akustiky“ sa stal Marin Mersenne. Georges Cuvier započal zrovnávať súdobé živočíšne druhy s fosíliami a založil tak modernú paleontológiu. Archeológ Jean-François Champollion založil egyptológiu. Charles Messier zostavil prielomový Messierov katalóg a objavil krabiu hmlovinu. Joseph Louis Gay-Lussac významne posunul výskum plynov. Urbain Le Verrier prepočítal presné súradnice ôsmej planéty slnečnej sústavy – Neptúnu. Nicolas Léonard Sadi Carnot bol zakladateľom termodynamiky. Georges Louis Leclerc de Buffon sa ako jeden z prvých vedcov pokúsil o exaktný odhad veku Zeme, a to pomocou merania doby ochladnutia železne gule. Augustin Jean Fresnel zdokonalil vlnovú teóriu svetla, Siméon Denis Poisson naopak teóriu korpuskulárnu. François Arago odhalil mnoho zákonitostí vzťahu elektrického prúdu a magnetizmu. Nicolas-Louis de Lacaille pomenoval 14 z 88 súhvezdí. Jean-Baptiste Biot dokázal existenciu meteoritov a študoval polarizáciu svetla. Jean-Martin Charcot založil vedecký výskum hypnózy a hystérie. Priekopník experimentálnej medicíny Claude Bernard vysvetlil fungovanie nervového systému, pankreasu a pečene. John James Audubon objavil mnoho nových druhov vtákov. Joseph Marie Jacquard objavil štítkami programovateľný mechanický stav. Jacques-Yves Cousteau je legendou výskumu (a taktiež ochrany) oceánov.

Gérard Mourou

V 20. a 21. storočí získali Francúzi taktiež mnoho vedeckých Nobelových cien, za fyziku Gérard Mourou, Serge Haroche, Albert Fert, Claude Cohen-Tannoudji, Georges Charpak, Pierre-Gilles de Gennes, Louis Néel, Alfred Kastler, Louis de Broglie, Jean Baptiste Perrin, Antoine Henri Becquerel a Pierre Curie, za chémiu Jean-Pierre Sauvage, Yves Chauvin, Jean-Marie Lehn, Luis Federico Leloir, Frédéric Joliot-Curie, Irène Joliot-Curie, Paul Sabatier, Victor Grignard a Henri Moissan, za fyziológiu Jules A. Hoffmann, Luc Montagnier, Françoise Barré-Sinoussi, Jean Dausset, Roger Guillemin, François Jacob, Jacques Lucien Monod, André Lwoff, André Frédéric Cournand, Charles Nicolle, Charles Richet, Alexis Carrel, Charles Louis Alphonse Laveran.

Henri Poincaré

Významná je francúzska matematická škola. Už v 16.- 17. storočí razili francúzski matematici ako François Viète, Abraham de Moivre, Pierre Louis Maupertuis alebo Pierre de Fermat cestu celému oboru. Évariste Galois položil základy modernej algebry a teórie grúp. Gaspard Monge je otcom deskriptívnej geometrie, Jean-Victor Poncelet projektívnej geometrie. Jean le Rond d'Alembert posunul štúdium diferenciálnych rovníc. Charles Hermite dokázal, že Eulerovo číslo je trascendentné. Jeho žiak Henri Poincaré založil algebraickú topológiu. Augustin Louis Cauchy bol priekopníkom matematickej analýzy. Matematik Adrien-Marie Legendre významne prispel k štúdiu polynómov. Ústrednou postavou matematiky 20. storočia bol Henri Lebesgue. Prielom v bádaní o Liových grupách urobil Élie Cartan. K významným matematikom 20. storočia nutno počítať aj Jacquesa Hadamarda. Prestižnu Fieldsovu medailu získali matematici Laurent Schwartz, Jean-Pierre Serre, René Thom, Alexander Grothendieck, Alain Connes, Pierre-Louis Lions, Jean-Christophe Yoccoz, Laurent Lafforgue, Wendelin Werner a Cédric Villani. Abelovu cenu obdržal Yves Meyer.

René Descartes, otec modernej filozofie

V oblasti humanitných a sociálnych vied si Francúzi dlhodobo udržujú ešte omnoho väčší vplyv. Ktorý scholastickí filozofi Jean Buridan, Pierre Abélard a Mikuláš z Oresme boli veľmi uznávaní. Michel de Montaigne založil žáner eseje. Francúzi stáli pri samom zrode modernej filozofie - za jej zakladateľov bývajú niekedy považovaní Jean-Jacques Rousseau a René Descartes. K tzv. osvietencom patrili Voltaire, Denis Diderot či Charles Louis Montesquieu. Na prelome 19. a 20. storočia spochybnil dedičstvo osvietencov Henri Bergson. K významným predstaviteľom fenomenológie patrí Emmanuel Lévinas, Paul Ricoeur a Maurice Merleau-Ponty. V Nietzscheho stopách vo Francúzsku išiel Georges Bataille. Od marxizmu k islamizmu sa dostal Roger Garaudy. Na Freuda úplne originálne nadviazal Jacques Lacan. Jungovské inšpirácie mal Gaston Bachelard. Z kresťanských pozícií sa s modernou vedou originálne vyrovnával Pierre Teilhard de Chardin. Obaja kľúčoví myslitelia existencializmu, Jean-Paul Sartre a Albert Camus, boli Francúzi. Podobné je to aj pri postmodernizme, kde sú otcami Jean Baudrillard a Jean-François Lyotard. Za najvýznamnejšiu feministickú filozofku býva považovaná Simone de Beauvoir. Najcitovanejšími filozofmi konca 20. storočia boli predstavitelia tzv. postštrukturalizmu a dekonštruktivizmu: Michel Foucault, Jacques Derrida a Gilles Deleuze. Marxistické ingrediencie k ich dielam pridávali Louis Althusser a Alain Badiou, o feministické sa zaslúžila Julia Kristeva. Ideológom extravagantného situacionizmu bol Guy Debord.

Auguste Comte

Taktiež aj francúzska sociologická škola je silná, Francúzi boli okrem iných aj dvaja zo zakladateľov sociológie: Auguste Comte a Émile Durkheim. Dôraz na dáta do sociológie vniesol Pierre Guillaume Frédéric le Play. Medzi ich nástupcov vynikol Pierre Bourdieu alebo sociológ vedy Bruno Latour. Claude Lévi-Strauss je zrejme najslávnejším kultúrnym antropológom všetkých dôb. Ferdinand de Saussure je zakladatelem semiotiky. Roland Barthes je jej významným predstaviteľom. Dejiny politológie sa sotva obídu bez Alexisa de Tocqueville, Gustava le Bona či Raymonda Arona. Významným politickým filozofom bol už Jean Bodin, autor teórie suverenity. Raným politológom bol aj Jean Antoine Condorcet, ktorý ako vôbec prvý použil termín Nepriama demokracia. K najvplyvnejším historikom, hlavne svojou interpretáciou Francúzskej revolúcie, patrí Adolphe Thiers. Zakladateľom slávnej školy Annales bol Fernand Braudel. K prvým literárnym teoretikom patril Nicolas Boileau. François Quesnay bol hlavný predstaviteľ prvej ekonomickej školy fyziokratov a tvorca prvého modelu ekonomického kolobehu, tzv. ekonomickej tabuľky. Nobelovu cenu za ekonómiu získali Jean Tirole, Maurice Allais, Gérard Debreu a Esther Duflová. V posledných rokoch sa veľmi rýchlo stal jedným z najcitovanejších ekonómů Thomas Piketty.

Systém francúzskeho vzdelania je vysoko centralizovaný, organizovaný a rozvetvený. Delí sa na tri časti:

• primárne vzdelanie (enseignement primaire)
• sekundárne vzdelanie (enseignement secondaire)
• terciárne alebo akademické vzdelanie (enseignement supérieur)

Sorbonna

Primárne a sekundárne vzdelanie je prevažne verejné (súkromné škol existujú ako celonárodná sieť jednotlivých primárnych a sekundárnych katolíckych škôl), zatiaľ čo akademické vzdelanie je otázkou štátnych aj súkromných škôl.

Univerzita Paris-Saclay

Parížska univerzita, nazývaná väčšinou Sorbonna podľa svojej najvýznamnejšej, pôvodne teologickej fakulty, bola najstaršou univerzitou vo Francúzsku, založenou okolo roku 1150, zrejme štvrtou najstaršou v Európe (dátum vzniku najstarších univerzít je väčšinou dosť neistý). V stredoveku bolo centrom európskej vzdelanosti, pôsobili tu Tomáš Akvinský, Albert Veľký, Bonaventúra, Erasmus Rotterdamský, Majster Eckhart, Ignác z Loyoly, Ján Kalvín, neskôr napríklad Henri Bergson, Jean-Paul Sartre, Claude Lévi-Strauss alebo Jacques Derrida. V roku 1968, po študentských nepokojoch, bola univerzita rozbitá na menšie časti a vo svojej pôvodnej podobe už neexistuje. V roku 2018 bola zlúčením niekoľkých inštitúcií založená Sorbonne Université, výskumná univerzita, ktorá svoj pôvod odvodzuje od založenia sorbonnskej fakulty. Podľa Šanghajského rebríčka (k roku 2021) je avšak v súčasnosti najkvalitnejšou francúzskou vysokou školou Université Paris-Saclay, výskumná univerzita založená v roku 2019 (13. celosvetovo). Nasleduje spomínaná Sorbonne Université (35.), Univerzita Paris sciences et lettres (38.), Université de Paris (73.), Université d'Aix-Marseille (101.-150.), Université Grenoble-Alpes (101.-150.) a Université de Strasbourg (101.-150.). V minulosti bola za prestížnu vzdelávaciu inštitúciu považovaná aj napríklad École Normale Supérieure.

Najvýznamnejšou neuniverzitnou vedeckou inštitúciou v krajine je Centre national de la recherche scientifique (CNRS). Býva označovaná za najväčšiu výskumnú európsku inštitúciu vôbec. Vyvinula napríklad vakcínu proti hepatitíde typu B. V Nature Indexu (za rok 2020), ktorý hierarchizuje všetky vedecké inštitúcie podľa počtu článkov v časopise Nature, sa umiestnilo na 4. mieste na svete (za Čínskou akadémiou vied, Harvardom a Spoločnosťou Maxa Plancka). Veľkú tradíciu má aj Pasteurov ústav založený v roku 1887, ktorý kontroluje výskyt infekčných chorôb na celom svete a radí Svetovej zdravotníckej organizácii v otázkách epidémií a pandémií.

Kultúra

Francúzska kultúra je ovplyvnená rozdielnosťou a poslednými vlnami imigrácie. Francúzsko hralo po celé stáročia veľmi dôležitú rolu ako kultúrne centrum celej Európy na čele s Parížom. Mnoho architektonických štýlov západnej civilizácie vzniklo vo Francúzsku; väčšina výtvarných štýlov novoveku sa zrodila v parížskej umeleckej komunite. Systematickou propagáciou francúzskej kultúry a francúzskeho jazyka v zahraničí sa zaoberá Institut français.

Výtvarné umenie

Francúzske umení existovalo spoločne s nemeckým, až do rozdelenia Franskej ríše, pod názvom „karolínske umenie“. Vlastný vývoj zaznamenalo v 11. storočí so šírením románskeho slohu. Približne od roku 1100 sa datuje rozkvet architektúry a sochárstva spojeného prevažne s regiónom Provence, kde bolo staviteľstvo silne ovplyvnené rímskou kultúrou. O päťdesiat rokov neskôr sa strediskom umenia stáva sever krajiny, teda oblasť Normandie, prevažne Burgundsko. Tu sa objavujú počiatky gotiky. Prvou rýdzo gotickou stavbou je Bazilika Saint-Denis na severe metropolitného Paríža. Od 13. storočia je už umelecká tvorba spojená s Parížom a oblasťou Île-de-France, odkiaľ sa gotika rozšírila do celej Európy. Najvýznamnejšími francúzskymi pamiatkami tohto slohu sú katedrály (hlavne v mestách Paríž, Reims, Chartres, Amiens a iné), vitráže a sochárske diela.

Jean-Honoré Fragonard, Le collin maillard

Eugène Delacroix, La Barque de Dante

S nástupom renesancie stráca Francúzsko výsadné postavenie nielen v oblasti umenia. Typické je prevzatie vzorov z Talianska. Gotika sa ďalej drží iba v Burgundsku ako neskorá gotika. Najvýznamnejším umeleckým skvostom tejto doby je zrejme zámok Fontainebleau, kde sa prejavil vplyv neskorej renesancie a manierizmu. Známe sú aj zámky na rieke Loire (Blois, Chambord), zámok Montsoreau, zámok Chenonceau alebo Luxemburský palác v Paríži. Počas rozvoja baroka v 17. storočí sa vďaka podpore francúzskych kráľov dostáva do Francúzska mnoho umelcov, ktorí tvoria opäť model umenia pre celú Európu. Tento štandard si Francúzsko udržalo až do neskorého 18. storočia, keď vládlo rokoko. Centrálnymi osobnosťami maliarskeho rokoka vo Francúzsku boli Antoine Watteau, François Boucher a Jean-Honoré Fragonard. Klasicizmus reprezentujú maliari François Gérard a Nicolas Poussin alebo architekt François Mansart. Klasicistickými portrétmi, oi. známym Napoleonovým, sa preslávil Jean Auguste Dominique Ingres. Neoklasicizmus zosobnili Jacques-Louis David a aj Camille Corot. V ére romantizmu sa presadil Eugène Delacroix a Théodore Géricault, kľúčovými realistami boli Gustave Courbet, William-Adolphe Bouguereau, Jean-François Millet, barbizonská škola. Neskôr aj Honoré Daumier, ktorého dielo dalo taktiež impulz k vzniku moderného umenia.

Paul Gauguin, Žlutý Kristus

Auguste Renoir, Bal du moulin de la Galette

V modernom umení je veľmi dôležitá francúzska secesia (art nouveau) a to hlavne v architektúre (vchody metra v Paríži, Hector Guimard). Vzniká mnoho maliarských smerov na čele s impresionizmom (Édouard Manet, Auguste Renoir, Claude Monet, Camille Pissarro, Edgar Degas, Henri de Toulouse-Lautrec, Berthe Morisotová), proti ktorému sa v roku 1880 postavil Paul Cézanne sa svojim osobitým štýlom. Tzv. neoimpresionizmus predstavujú Georges Seurat a Paul Signac. Maliar Paul Gauguin ďalej rozvíjal maľbu s dôrazom na plošnosť a jasné ohraničenie jednotlivých farebných polí. Tento štýl bol ďalej rozvíjaný skupinou Nabis a fauvistami (Henri Matisse, André Derain, Maurice de Vlaminck). V socharstve vyniká Auguste Rodin (hra svetla) a Aristide Maillol (ženský akt).

Rok 1907 sa nesie v duchu založenia kubizmu Georges Braquem a Fernand Légerom (kubizmus prevádza predmety na geometrické prvky). Ďalšími smermi tejto doby sú dadaizmus a surrealizmus (inšpirácia psychoanalýzou Sigmunda Freuda, hlavné otázky nevedomia). Konceptualizmus reprezentuje hlavne Marcel Duchamp. Akýmsi protipólom avantgardných experimentátorov je klasik naivného maliarstva Henri Rousseau. Ku koncu druhej svetovej vojny sa do popredia dostáva abstraktné umenie vďaka Pařírskej škole (École de Paris) a akčnému umeniu. Jean Dubuffet zaviedol do maľby používanie netradičných materiálov ako sadra, decht alebo štrk. Vzniká op-art s hlavným predstaviteľom Victorem Vasarelym. K novším smerom patril nouveau réalisme (nový realizmus) a pop art (Yves Klein, Arman, César Baldaccini). V 80. a 90. rokoch sa Francúzsko stotožňuje s charakterom súdobého umenia napr. prúdy ako land art, body art, minimalizmus a konceptualizmus (Christian Boltanski), neoexpresionizmus atď. Slávnymi modernými architektami boli Gustave Eiffel, Eugène Viollet-le-Duc, Jean Nouvel, alebo Christian de Portzamparc, autor sídla Cité de la musique, alebo budovy Luxemburskej filharmónie.

Predovšetkým ako ilustrátor získal uznanie Gustave Doré. Kráľom karikatúry 19. storočia bol Honoré Daumier. Henri Cartier-Bresson patrí ku klasikom žurnalistickej fotografie.

Literatúra

Molière

François Villon

Francúzska literatúra vznikla ako pokračovanie latinsky písanej literatúry. Najstaršou písomnou pamiatkou sú tzv. Štrasburské prísahy z roku 842. V priebehu dejín zaznamenala francúzska literatúra búrlivý rozvoj a určovala po mnoho storočí svetový trend. Mnoho literárnych smerov 20. storočia má svoj pôvod vo Francúzsku (napr. dadaizmus, kubizmus, surrealizmus). Vďaka uvoľnenejšiemu prostrediu tu mohlo vzniknúť mnoho diel, ktoré boli inde zavrhované (napr. v USA diela Henryho Millera). Svoj vplyv nezaprie ani v dnešnej dobe.

Molière je klasikom svetovej drámy, v poézii hrá rovnakú rolu François Villon, v detskej literatúre Antoine de Saint-Exupéry, v sci-fi Jules Verne, v erotickej literatúre markíz de Sade či Octave Mirbeau, najslávnejším bájkarom je Jean de La Fontaine, François Rabelais bol zakladateľom žánra románu, Michel de Montaigne žánra eseje.

Okrem Molièra patrí do učebníc svetovej drámy aj Jean Racine, Pierre Corneille, Edmond Rostand či Pierre Beaumarchais. Z moderných dramatikov hlavne Jean Anouilh či Jean Genet. Alfred Jarry predstavil svojbytnú podobu absurdnej drámy.

Jules Verne

Honoré de Balzac

Aj v próze sa celosvetovo preslávila hneď celá séria mien: Guy de Maupassant, Alexandre Dumas starší, Victor Hugo, Honoré de Balzac, Stendhal, Gustave Flaubert, Émile Zola, Anatole France. Charles Perrault ovplyvnil celoeurópsku kultúru zozbieraním najslávnejších ľudových rozprávok, Chrétien de Troyes rozpracovaním artušovskej legendy. Francúzi milujú poetické diela Marcela Pagnola. Ku klasikom bývajú zaraďovaní taktiež François-René de Chateaubriand, George Sandová, Alfred de Musset, Théophile Gautier, Alphonse Daudet, Prosper Mérimée či kontroverzný Louis-Ferdinand Céline. Za základný stavebný kameň svetovej modernej prózy je považované dielo Marcela Prousta. Alain Robbe-Grillet, Michel Butor, Marguerite Durasová či Claude Simon založili tzv. nový román. Romain Rolland, André Malraux, Françoise Saganová či Robert Merle vsadili naopak na klasické rozprávanie. Henri Barbusse sa preslávil predovšetkým demaskovaním hrôz prvej svetovej vojny. K najuznávanejším súčasným románopiscom patrí Michel Houellebecq.

Arthur Rimbaud

Prototypom básnika bol dlho Pierre de Ronsard. Ikonickými postavami poézie sa stali aj tzv. Prekliati básnici: Charles Baudelaire, Paul Verlaine a Arthur Rimbaud. Francúzska poézia však nestratila silu ani v 20. storočí – väčšina sa vydala cestou avantgardných experimentov, niektorí pri nich zostali ako André Breton či Guillaume Apollinaire, niektorí sa vrátili ku klasickej skladbe ako Paul Éluard či Louis Aragon, iní boli klasickému veršu verní vždy ako Jacques Prévert. Úplne zvláštnu, „hermetickú“ či „neoklasicistickú“ líniu reprezentujú Stéphane Mallarmé a Paul Valéry. Všestrannými talentmi, ktorí okrem literatúry zasiahli aj do mnohých iných odborov, boli Jean Cocteau a Boris Vian.

Okrem niektorých uvedených získali Nobelovu cenu za literatúru tiež aj Patrick Modiano, Jean-Marie Le Clézio, Saint-John Perse, François Mauriac, André Gide, Roger Martin du Gard, Frédéric Mistral, Jean-Paul Sartre, Albert Camus a Sully Prudhomme. K najprestížnejším francúzskym literárnym cenám patrí Goncourtova cena.

Hudba

Hector Berlioz

Francúzsko bola dlhú dobu považované za centrum európskeho umenia a hudby. Krajina sa chváli širokým spektrom tradičnej ľudovej hudby, ale aj hudbou prinesenou imigrantmi z Afriky, Latinskej Ameriky a Ázie. Čo sa týka klasickej hudby, z Francúzska pochádza niekoľko legendárnych skladateľov, rovnako ako v dnešnej dobe mnoho umelcov hrajúcich rock, hip hop, techno, funk a pop. Francúzsko sa taktiež považuje za krajinu klarinetu.

Najslávnejšími francúzskymi skladateľmi vážnej hudby sú Jean-Baptiste Lully, Claude Debussy, Georges Bizet, Jacques Offenbach, Hector Berlioz a Maurice Ravel. Dôležitými menami sú tiaž aj Camille Saint-Saëns, Jean-Philippe Rameau, Erik Satie, Charles Gounod, Jules Massenet, Francis Poulenc, Olivier Messiaen a Adolphe Adam.

Édith Piaf

V oblasti filmovej hudby patrí k najoceňovanejším autorom Maurice Jarre. V modernej populárnej hudbe sa Francúzi dlho snažili konkurovať svojim osobitým žánrom – šansónom. Uznanie sveta v ňom získali hlavne Édith Piaf, Charles Aznavour, Gilbert Bécaud, Yves Montand, Mireille Mathieu, Dalida či Juliette Gréco.

Do histórie rokenrolu sa zapísal Johnny Hallyday. Serge Gainsbourg sa stal symbolom eroticky nabitého popu. V klasickom globálnom pope sa Francúzi presadzujú menej, v posledných rokoch sa to podarilo Vanesse Paradis, Alizée či Nolwenn Leroy. Zďaleka najviac sa to však podarilo klávesistovi a skladateľovi Jean-Michel Jarrovi. V oblasti elektronickej hudby sa presadil DJ David Guetta.

Maurice Béjart či Marius Petipa boli preslávení baletnými choreografmi.

Film

François Truffaut

Veľkú tradíciu má francúzske filmové umenie, Georges Méliès stál pri jeho samotnom zrode. Režiséri 60. rokov 20. storočia Jean-Luc Godard a François Truffaut patria ku klasikom svetového filmu. K tzv. Novej vlne (Nouvelle Vague) okrem nich patrili taktiež režiséri Claude Chabrol, Alain Resnais a Eric Rohmer. Nadväzovali pritom na originálnych tvorcov predchádzajúcich dekád, akými boli Jean Renoir či Jacques Tati. Oscara majú okrem vyššie uvedených Maurice Cloche, René Clément, Marcel Camus, Serge Bourguignon, Claude Lelouch, Bertrand Blier, Régis Wargnier, Richard Dembo, Michel Hazanavicius či Jean-Jacques Annaud. Annaud je oi. tvorca slávnych snímkov Meno ruže a Sedem rokov v Tibete. Luc Besson pracuje v Hollywoode. Tomuto filmovému centru dokázali Francúzi, ako jedni z mála na svete, v 60.-80. rokoch 20. storočia konkurovať, hlavne v žánri komédia.

Louis de Funès

Jean-Paul Belmondo

Francúzský film mal a má herecké hviezdy svetového formátu: Louis de Funès, Jean Gabin, Jean-Paul Belmondo, Alain Delon, Brigitte Bardotová, Gérard Philipe, Lino Ventura, Catherine Deneuve, Jean-Louis Trintignant, Jean Rochefort, Gérard Depardieu, Pierre Richard, Jean Marais, Philippe Noiret či Jeanne Moreau. V 30. a 40. rokoch 20. storočia sa v Hollywoodu preslávila Claudette Colbertová. V 50. rokoch sa dokázali presadiť aj Simone Signoretová či Fernandel. Ešte omnoho skôr vytvorila Sarah Bernhardtová prototyp hereckej a filmovej hviezdy. V posledných rokoch sa už svetový hlas francúzskym hercom získava horšie. V niektorých prípadoch je k tomu zapotreba angažmá v Hollywoode – dôkazom sú biografie herečiek a hercov ako sú Sophie Marceau, Isabelle Adjani, Juliette Binoche, Audrey Tautou, Marion Cotillard, Jean Dujardin či Jean Reno.

Napriek istému ústupe zo slávy točí Francúzsko stále najviac filmov v Európe a je krajinou, kde americká filmová produkcia získava najmenšie percento príjmov z premietania (okolo 50 percent, oproti tomu napríklad v Nemecku je to 77 percent). Francúzsko je aj stále ešte druhým najväčším vývozcom filmov na svete, po Spojených štátoch.

Filmový festival v Cannes, založený v roku 1946, patrí k najväčším filmovým udalostiam sveta. Jeho hlavná cena Zlatá palma (Palme d'or), udeľovaná od roku 1955, patrí k najprestížnejším oceneniam v svetovom filme. Najdôležitejšou francúzskou národnou filmovou cenou je César, udeľuje sa od roku 1976.

Kuchyňa

Paul Bocuse

Francúzska kuchyňa je charakteristická svojou veľkou rozmanitosťou. Je označovaná za jeden z najviac kultivovaných a elegantných štýlov varenia na svete. Mnoho najlepších svetových šéfkuchárov ako Taillevent, François Pierre La Varenne, Marie-Antoine Carême (zakladateľ haute cuisine), Auguste Escoffier alebo Paul Bocuse boli majstri tejto kuchyne. Francúzske spôsoby varenia ovplyvnili bezmála celú Západnú Európu a mnoho kulinárskych škôl používa francúzsku kuchyňu ako základ všetkých ostatných foriem európskeho varenia. V novembri v roku 2010 bola francúzska gastronómia pridaná na zoznam nemateriálneho svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Aj pojem reštaurácia má francúzsky pôvod (avšak vo forme restaurant).

Francúzsky croissant

Vo Francúzsku vznikli mnohé kuchárske postupy (marinády, suflé, tapenáda, bešamelová omáčka, hranolky). K známym francúzskym špecialitám patrí foie gras (stučnelá pečeň vodných vtákov). Obľúbenými surovinami sú lanýže, šampióny, hliva ustricová, mušle, ustrice. Slávnym pokrmom je kohút na víne (coq au vin). Pre ostatných Európanov sú dosť exotickými špecialitami žabie stehienka (grenouille) a slimáky (escargot). Do celého sveta sa rozšíril ľahký sladký rohlík croissant, ktorý Francúzi často raňajkujú s kávou, rovnako ako bageta alebo palacinky (crêpe). K regionálnym špecialitám patrí alsaský šukrut, lotrinský slaný koláč quiche, alebo hovädzie po burgundsky (boeuf bourguignon). V Provensálsku má pôvod rybia polievka bouillabaissa, v celom Francúzska je milována cibuľačka. Okolo Nice vznikol zeleninový pokrm ratatouille, v Gaskonsku konfitovaná kačica (confit de canard). Najobľúbenejším francúzskym sendvičom je croque monsieur. Známymi francúzskymi dezertami sú crème brûlée, obrátený koláč (tarte tatin) alebo makrónky.

Šampanské

Roquefort

Špecifickú rolu vo francúzskej gastronómii hrajú syry. Vo francúzskych Alpách sa vyrába syr beaufort, v kraji Aveyron plesňový syr roquefort, v Normandii bol objavený camembert, v oblasti Seine-et-Marne syr brie. Z Burgundska pochádza dijonska horčica.

Významnu úlohu v celej francúzskej kultúre hrá vinárstvo. Celosvetovo preslávené je šampaňské - šumivé, sekundárne kvasené víno z oblasti Champagne-Ardenne. Niektoré odrody boli vyšľachtené priamo vo Francúzsku, napríklad sauvignon. Veľmi cenené sú rovnako červené vína z oblasti Bordeaux, burgundské víno (chardonnay, pinot noir), alebo beaujolais (pozri aj Vinárske oblasti vo Francúzsku). Ale známe sú aj iné francúzske alkoholické nápoje, z Normandie pochádza pálenka z jabĺk calvados, z Álp likér Chartreuse a z Gaskonska možno najstaršia brandy sveta nazývaná armaňak. Zo západného Francúzska (z okolia mesta Cognac), pochádza zvláštny typ brandy, svetovo známy koňak, k najznámejším jeho značkám patrí Hennessy.

Veľkú tradíciu majú aj francúzske kaviarne. Francúzsko dalo svetu aj Michelinského sprievodcu, najprestížnejšieho knižného sprievodcu po svetových reštauráciách, ktorý systémom hviezdičiek oceňuje tie najkvalitnejšie. André Michelin vydal prvú túto publikáciu už v roku 1900, hodnotenie hviezdičkami vzniklo v roku 1926. Dlho bolo hodnotené len európske reštaurácie, po roku 2005 sprievodca zahrnul aj veľké mestá mimo Európu.

Móda

[[Soubor:Christian Dior 1954.jpg|náhled|175px|Christian Dior]] Významným kulturním jevem ve Francii je móda, a to od 17. století, kdy se král Ludvík XIV. rozhodl být ochranitelem a určovatelem krásy a stylu. V 19. století vznikla v Paříži tzv. haute couture. A i dnes je Paříž, spolu s Londýnem, Milánem a New Yorkem, jednou z největších světových módních metropolí. Vzniklo zde několik proslulých módních (a kosmetických) domů, založených osobnostmi jako Coco Chanel, Christian Dior nebo Hubert de Givenchy. Revoluci v módním průmyslu způsobil Yves Saint Laurent, když se rozešel se zavedenými normami haute couture a vsadil na prêt-à-porter (konfekční módu všedního dne). V mnohém ho následovala další generace návrhářů jako Jean-Paul Gaultier, Christian Lacroix nebo Sonia Rykielová. Francie je též světovým lídrem ve výrobě parfémů a jiné kosmetiky (L'Oréal, Yves Rocher). Korporace LVMH sdružuje mnoho známých značek, kosmetických i módních, například značku Louis Vuitton, proslulou výrobou luxusních kabelek.

Sport

[[Soubor:Tour de France 2018, Stage 12, Geraint Thomas and Chris Froome.jpg|náhled|Tour de France|vlevo]] Nejpopulárnějším sportem ve Francii je fotbal. Dalšími populárními sporty jsou cyklistika (ve Francii se každoročně pořádá světoznámá Tour de France), ragby, lehká atletika, automobilový sport (Grand Prix Francie v Magny-Cours, 24 hodin Le Mans) a tenis (French Open v Paříži). Nejhranějším sportem ve Francii je pétanque. Různé formy pétanque jsou hrány přibližně 17 miliony Francouzů. Federation Française de Pétanque et Jeu Provençal eviduje 480 000 licencovaných hráčů. Další známou hrou, která pochází z Francie, je stolní fotbal. Mezi Francouzi je velmi populární, což dokazují četnými vítězstvími na světových šampionátech. [[Soubor:Martin Fourcade (FRA) at start' (44077636001).jpg|náhled|Martin Fourcade]] Francouzi několikrát pořádali olympijské hry: letní v letech 1900 a 1924 v Paříži a zimní v roce 1924 v Chamonix, 1968 v Grenoble a 1992 v Albertville. Roku 2024 se budou letní olympijské hry znovu konat v Paříži. Pierre de Coubertin byl klíčovou postavou při obnovování tradice olympijských her na konci 19. století. Francie se zúčastňuje olympijských her již od těch prvních v Athénách roku 1896, kde získala pět zlatých. K roku 2018 činil počet zlatých medailí na letních i zimních olympiádách 248, což Francii řadilo na páté místo v historické tabulce národů. V cyklistice Francouzi historickou tabulku dokonce vedou (mj. díky jménům jako Paul Masson, Robert Charpentier, Daniel Morelon, Florian Rousseau či Félicia Ballangerová). Nejúspěšnějším francouzským olympionikem je biatlonista Martin Fourcade, který vybojoval pět zlatých a dvě stříbrné. Čtyři zlaté mají šermíři Christian d'Oriola a Lucien Gaudin. Tři nejcennější kovy si z olympiády odvezli běžkyně na krátkých tratích Marie-José Pérecová, legendární sjezdař Jean-Claude Killy, nebo vodní slalomář Tony Estanguet. Vynikající bilanci tří individuálních medailí mají i sjezdařka Marielle Goitschelová a meziválečný vzpěrač Louis Hostin.[[Soubor:Platini juventus2.jpg|náhled|Michel Platini|vlevo|295x295pixelů]]Francouzská fotbalová reprezentace dvakrát vyhrála mistrovství světa (1998, 2018), dvakrát získala stříbro (2006, 2022) a dvakrát bronz (1958, 1986). Dvakrát též triumfovala na mistrovství Evropy (1984, 2000). Jediný francouzský klub, Olympique Marseille, dokázal vyhrát nejprestižnější evropskou klubovou soutěž, Ligu mistrů. Paris St. Germain zvítězil v Poháru vítězů pohárů. Na těchto úspěších se podílela řada osobností. Generaci 50. let dominovali Raymond Kopa (Zlatý míč 1958) a Just Fontaine (nejlepší střelec MS 1958). Té z 80. let zejména Michel Platini (Zlatý míč 1983, 1984, 1985), Alain Giresse či Jean Tigana. Největšími hvězdami 90. let byli Zinedine Zidane (Zlatý míč 1998), Jean-Pierre Papin (Zlatý míč 1991), Eric Cantona či Thierry Henry. Pilíři mužstva, jež triumfovalo na mistrovství světa v Rusku roku 2018, byli N´Golo Kanté, Antoine Griezmann a Kylian Mbappé. [[Soubor:Nikola Karabatić (Montpellier HB) - Handball player of France (1).jpg|náhled|Nikola Karabatić]] Od 90. let 20. století Francouzi zažívají sérii úspěchů v házené. Mužský tým dvakrát vyhrál olympijský turnaj (2008, 2012) a šestkrát mistrovství světa (1995, 2001, 2009, 2011, 2015, 2017), ženský dvakrát vyhrál světový šampionát (2003, 2017). Nikola Karabatić by třikrát zvolen nejlepším házenkářem světa (2007, 2014, 2016). Stejného ocenění se mezi ženami dostalo Allison Pineauové. Thierry Omeyer byl zvolen nejlepší házenkářským brankářem všech dob.

Francouzská mužská basketbalová reprezentace zažívá po roce 2000 nejlepší éru své historie, v roce 2013 vyhrála mistrovství Evropy, na olympijských hrách brala stříbro (2000), na světovém šampionátu bronz (2014). Největší osobností této éry je Tony Parker, který byl již dvakrát (2007, 2013) vyhlášen nejlepším basketbalistou Evropy (v anketě Euroscar). Antoine Rigaudeau je členem síně slávy Mezinárodní basketbalové federace. Podobný vzestup zažil v novém tisíciletí ženský basketbal, Francouzky poprvé vyhrály mistrovství Evropy (2001, 2009) a získaly stříbro na OH (2012). Symboly tohoto vzestupu jsou hráčky jako Sandrine Grudaová nebo Céline Dumercová, jež byly obě vyhlášeny nejlepšími basketbalistkami Evropy. Členkou síně slávy FIBA je Jacky Chazalonová.

Také volejbalisté se ve 21. století vyšvihli mezi světovou špičku a vyhráli olympiádu (2020) i evropský šampionát (2015). [[Soubor:Alain Prost, 1990 USA GP Phoenix.jpg|náhled|Alain Prost]] Světovou tenisovou jedničkou i vítězkou Wimbledonu byla Amélie Mauresmová. Wimbledon vyhrála i Marion Bartoliová. Mary Pierceová vyhrála Australian Open a domácí grandslam na Roland Garros, v tom druhém ji dokázal napodobit Yannick Noah. Suzanne Lenglenová byla hvězdou tenisového pravěku, získala dvě olympijská zlata (1920) a 21 grandslamových titulů.

Alain Prost je čtyřnásobným mistrem světa Formule 1. Sébastien Loeb drží rekord v počtu titulů mistra světa v závodech rallye, pronásledován svým krajanem Sébastienem Ogierem. Johann Zarco je dvojnásobným mistrem světa v závodech silničních motocyklů. K legendárním profesionálním cyklistům patřili Jacques Anquetil, Bernard Hinault nebo Louison Bobet.

Turismus

[[Soubor:Tour eiffel at sunrise from the trocadero.jpg|náhled|vlevo|upright|Eiffelova věž]] [[Soubor:Vue aérienne du domaine de Versailles par ToucanWings 001.jpg|náhled|Zámek Versailles|220x220pixelů]] [[Soubor:Louvre Museum Wikimedia Commons.jpg|náhled|Muzeum Louvre|220x220pixelů]] [[Soubor:Chateau de Chenonceau 2008E.jpg|náhled|Zámek Chenonceau|220x220pixelů]] [[Soubor:Mont-Saint-Michel vu du ciel.jpg|náhled|Mont-Saint-Michel]] Francie patří k turisticky nejzajímavějším cílům. V roce 2012 ji kupříkladu navštívilo 83 milionů turistů, což bylo nejvíce na světě (s odstupem následovaly mnohem větší země Spojené státy a Čína). Zdaleka nejpopulárnější turistickou atrakcí je Eiffelova věž v Paříži, která se stala symbolem celé Francie. Každoročně si ji přijede prohlédnout přes 6 milionů návštěvníků jak z tuzemska tak ze zahraničí. Byla postavena v letech 1887 až 1889 a až do roku 1930 byla s výškou 300,6 metru nejvyšší stavbou světa. Dnes měří včetně antény na vrcholu 324 metrů. Je pojmenována po svém konstruktérovi Gustavu Eiffelovi. Druhou nejnavštěvovanější památkou ve Francii je zámek Versailles, v letech 1682–1789 sídlo francouzských králů. Z dalších architektonických památek přitahují nejvíce pozornosti Pont du Gard, antický akvadukt v jižní Francii ležící asi 25 km severovýchodně od města Nîmes, pařížský Vítězný oblouk, který dal postavit Napoleon Bonaparte na paměť svého vítězství v bitvě u Slavkova, klášter na Mont-Saint-Michel v Normandii, gotická kaple Sainte-Chapelle v Paříži (součást komplexu Justičního paláce) nebo pevnost Carcassonne. V hlavním městě jsou to dále chrámy Notre Dame a Sacré-Cœur, či známé bulváry jako Boulevard Saint-Michel nebo Avenue des Champs-Élysées (kde se nachází i Elysejský palác, rezidence francouzských prezidentů). Mimo metropoli pak katedrála v Chartres, klášter Vézelay, katedrála v Amiens, klášter Fontenay, klášter Saint-Savin-sur-Gartempe, katedrála v Remeši nebo katedrála v Bourges. Velký zájem budí i muzea a galerie. Louvre je nejnavštěvovanějším muzeem na světě a třetím největším na světě. Mnoho milovníků kultury míří však i do galerie moderního umění Centre Georges Pompidou, do Muzea Orsay, kde lze nalézt unikátní sbírku francouzských impresionistů, a do Musée du quai Branly, které se specializuje na neevropské umění. Dalšími významnými institucemi jsou technické muzeum Cité des sciences et de l'industrie a přírodopisné muzeum Muséum national d'histoire naturelle. V Invalidovně se nachází, mimo jiné, i vojenské muzeum. Francie disponuje také řadou historických hradů a zámků: Château du Haut-Kœnigsbourg, zámek ve Fontainebleau, zámek Amboise, zámek Ussé, zámek Villandry, zámek Chenonceau, zámek Montsoreau, zámek Chantilly, zámek Vaux-le-Vicomte. Mnoho turistů míří také do zábavního parku Disneyland Paris. Za letními radovánkami pak míří turisté z celého světa na Francouzskou Riviéru (Côte d'Azur). Ve Francii lze rovněž nalézt řadu významných míst pro věřící a křesťanské poutníky, vede tudy značná část Svatojakubské cesty. Mnoho poutníků míří i do městečka Lurdy, spojeného s nejznámějším mariánským zjevením, klíčovým místem zde je Svatyně Panny Marie Lurdské, která byla zapsána, jako mnoho dalších výše jmenovaných památek, na seznam světového dědictví UNESCO. Zápisu se dočkaly krom toho i antické památky v Arles a Orange, královské solné doly v Arc-et-Senans, historická centra Avignonu, Le Havru, Bordeaux a Lyonu a proslulé jeskynní malby v Lascaux a v Chauvetově jeskyni. Z přírodních památek je to například skalní masiv Monte Perdido.

Odkazy

Poznámky

Poznámky:

Literatura

• Šablóna:Citace monografie

Související články

• Dějiny Francie
• Francouzské kolonie
• Francouzská literatura
• Zdravotní péče ve Francii

Externí odkazy

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému RONALDO-SK/Test Page 4
  Commons

Wikislovník

Wikislovník obsahuje definíciu termínu:

RONALDO-SK/Test Page 4

• Šablóna:Wikicitáty
• Šablóna:Osmrelace
• Šablóna:Wikizprávy

Oficiální instituce státu

• Prezident (Présidence de la République) Šablóna:FrŠablóna:De(po anglicky)Šablóna:Es
• Parlament (Assemblee Nationale) Šablóna:FrŠablóna:De(po anglicky)Šablóna:EsŠablóna:It
• Senát (Sénat) Šablóna:Fr
• Vláda (Portail du Gouvernement) Šablóna:FrŠablóna:De(po anglicky)Šablóna:Es

Oficiální informace

• Service Public (Le portail de l´administration Française)
• Vie Publique (Un site propose par la documentation Francaise)
• Oficiální turistické informace (Tourisme en France) Šablóna:Fr(po anglicky)
• Oficiální stránky francouzského telefonního seznamu (Pages Jaunes) Šablóna:Fr

Další informace

• Answers – France (po anglicky)
• Šablóna:Citace elektronické monografie
• Šablóna:Citace elektronické monografie
• Šablóna:Citace elektronické monografie
• Šablóna:Citace elektronické monografie
• Šablóna:Citace elektronické monografie
• Šablóna:Citace elektronické monografie
• Šablóna:Citace elektronické monografie

Internetová média

• Francouzský tisk - www.onlinenewspapers.com
• Magazines Français - www.w3newspapers.com

Prírodné a technické vedy, veda a technika

•  Architektúra
•  Astronómia
  •  Hviezda
  •  Slnečná sústava
•  Biológia
•  Cesty
•  Fyzika
•  Geografia
•  Chémia
•  Informatika
•  Kozmonautika
•  Letectvo
•  Matematika
•  Medicína
  •  Rádiológia
•  Pes
•  Vedy o Zemi

---

Humanitné a spoločenské vedy, život a spoločnosť

•  20. storočie
•  Divadlo
•  Film
•  História
•  Hudba
•  Jazyk
•  Literatúra
•  Ľudia
•  Politika
•  Šport
  •  Futbal
  •  Ľadový hokej
  •  Šach
  •  Tenis
•  Umenie
•  Videohry

---

Geografia

•  Afrika
•  Belgicko
•  Byzantská ríša
•  Česko
•  Fínsko
•  Francúzsko
•  Luxembursko
•  Rusko
•  Samoa
•  Slovensko
  •  Bratislava
  •  Košice
  •  Žilina
•  Spojené kráľovstvo
•  Taliansko
•  Vatikán

Kategorie:Státy Evropy Kategorie:Státy NATO Kategorie:Státy EU Kategorie:G8 Kategorie:Republiky Kategorie:Transkontinentální státy Kategorie:Státy Unie pro Středomoří Kategorie:Státy Mezinárodní organizace frankofonie