Abbásovský kalifát

Abbásovský kalifát alebo Abbásovská ríša (arab.: الْخِلَافَة الْعَبَّاسِيَّة – al-Khilāfa al-ʿAbbāsiyya) bol tretím kalifátom, ktorý nasledoval po islamskom prorokovi Mohamedovi. Bol založený dynastiou pochádzajúcou od Mohamedovho strýka, Abbása, po ktorom dynastia nesie svoje meno. Vládli ako kalifi väčšinu kalifátu zo svojho hlavného mesta v Bagdade v dnešnom Iraku, po tom, čo zvrhli Umajjovský kalifát v Abbásovskej revolúcii v cca. roku 750. Abbásovská revolúcia mala svoj pôvod a prvé úspechy vo východnom regióne Chorasán, ďaleko od základní umajjovskej moci v Sýrii a Iraku. Abbásovský kalifát najprv sústredil svoju vládu v Kufe, dnešnom Iraku, ale v roku 762 kalif Al-Mansúr založil mesto Bagdad, blízko starobylej metropoly Babylon a perzského mesta Ktésifón. Bagdad sa stal centrom vedy, kultúry a vynálezov v tom, čo sa stalo známym ako Zlatý vek islamu. Bolo to tiež v tomto období, keď dosiahla islamská produkcia rukopisov svoj vrchol. Medzi 8. a 10. storočím abbásovskí remeselníci priekopnícky a dokonale vypracovali techniky rukopisov, ktoré sa stali štandardmi praxe. Toto, spolu s domovom niekoľkých kľúčových akademických inštitúcií, vrátane Domu múdrosti, ako aj mnohonárodnostným a mnohonáboženským prostredím, zabezpečilo Bagdadu medzinárodnú reputáciu ako "Centrum učenia".

Obdobie Abbásov bolo charakterizované závislosťou na perzských byrokratoch, ako bola rodina Barmakidovcov, pri riadení území, ako aj rastúcim zapojením nemoslimov do ummy (moslimskej komunity). Perzské zvyky boli široko prijímané vládnucou elitou a začali sponzorovanie umelcov a učencov. Keďže veľká podpora pre Abbásovcov pochádzala od perzských konvertitov, bolo prirodzené, že Abbasovci prevzali veľkú časť perzskej tradície vládnutia. Napriek tejto počiatočnej spolupráci Abbasovci koncom 8. storočia odcudzili tak nemoslimských klientov (mawali), ako aj perzských byrokratov.

Politická moc kalifov bola obmedzená so vzostupom iránskych Bújovcov a Seldžuckých Turkov, ktorí dobyli Bagdad v roku 945 a 1055. Napriek tomu, že vedenie Abbásovcov nad rozsiahlym islamským impériom bolo postupne zredukované na ceremoniálnu náboženskú funkciu v veľkej časti kalifátu, dynastia si udržala kontrolu nad svojím mezopotámskym územím počas vlády kalifa al-Muqtafiho a rozšírila sa do Iránu počas vlády kalifa al-Nasira. Obdobie kultúrneho oživenia a rozkvetu Abbásovcov sa skončilo v roku 1258 dobytím Bagdadu Mongolmi pod vedením Hulagu Chána a popravou al-Musta'sima. Línia abbásovských vládcov a moslimská kultúra sa všeobecne presunuli do egyptského hlavného mesta Káhiry v roku 1261. Hoci chýbala politická moc s výnimkou krátkeho obdobia kalifa al-Musta'sima z Káhiry, dynastia pokračovala v nárokoch na náboženskú autoritu až niekoľko rokov po osmanskom dobytí Egypta v roku 1517, pričom posledným abbásovským kalifom bol al-Mutavakkil III.

Pozri aj

Abbásovci